Slovenská spolupatričnosť.

12. mája 2013 18:26, Prečítané 3 471x, kataclizma, Reakcie ,názory ,postrehy.

Nie som starý(50)ale z môjho života by sa dala napísať kniha.(už sa na tom pracuje) :-)Po prežití rôznych častí svojho života na rôznych miestach o ktorých som ani nevedel že existujú(a to ma zemepis vždy bavil),po zhliadnutí všelijakého utrpenia,kde ľudský život nestál vôbec nič,kde som sa naučil žiť so zvláštnou chuťou na jazyku ktorá vzniká len ak sa zdržujete v blízkosti volne tečúcej ľudskej krvi(poznajú to aj patológovia),som po návrate domov skúsil oveľa viac nezmyselnej krutosti(odmysliac mŕtvoly)ako som videl vo svete.Tam sa jednotlivé skupiny(národy) primkli k sebe aby prežili.Boli jeden od druhého závislí.Museli ťahať za ten pomyslený jeden koniec povrazu pretože by boli porazení.Keď som sa s podlomeným zdravím vrátil domov,neveril som vlastným očiam a ušiam čo sa tu deje.Z nádhernej krajiny a milých ľudí čo som opúšťal sa stala“mesačná krajina a“ľudskosť“odišla niekam za ďalším číslom na účte,kde platí to dávné“človek človeku vlkom“.

Slovensko mi pripadalo akési šedivé.A až do smútočného čierna sa sfarbovali miesta ako Martin,mestá na Spiši,s hrôzou som ťažko spoznával Bánovce nad Bebravou a rôzne iné mestá ktoré mi pripadali ako mestá duchov.Vytratili sa muškáty z okien,v zákutiach parkov sa povaľovalo neskutočné množstvo odpadkov medzi ktorými sa pohybovali …ľudia?Trosky.Slovensko som opúšťal v 1991 roku a bolo ešte veselé a farebné.Odchádzal som s žiadostivosťou po dobrodružstve a splnením si sna z detstva.Dobrodružné to bolo a hlavne som získal pocit spolupatričnosti.Spolupatričnosť bolo jedno s mnohých pravidiel ktoré bolo treba dodržovať aby človek prežil.“Spolupatričnosť“význam tohto slova som si po návrate domov čím ďalej tým viac uvedomoval.Slovensko sa za dobu mojej neprítomnosti rozdelilo na skupinky spolupatričných.Najväčšia spolupatričnosť sa dala pozorovať u politikov a tých ktorí ich potrebovali a platili.Teraz nemyslím platy zo zákona ale rôzne iné“všimné“pri obhajovaní záujmov skupín ktoré politikov potrebujú a vedia ich patrične odmeniť.Nie balíčkom kávy alebo“fľaškou“kvalitného alkoholu.Nie obálkou s pár bankovkami najvyššej nominálnej hodnoty.Toto všimné je o percentách.Môžeme si povedať:“čože je to za“všimné“nejaké percento.Keď sa však pozrieme na tieto percentá bližšie zistíme,že je to“zopár percentíkov“ zo štátnej zakázky v sume 150mil.€.Alebo ďaľšie percentá za zvolenie tých správnych ľudí do správnej rady,prípadne percentá za schválenie zákona ktorý sa zvláštnym spôsobom hodí do“portmonky“tých pravých ľudí.Teda nie aby zákon bol v prospech väčšiny ale v prospech vybranej skupinky ľudí.Všetky tieto skupinky“správnych“ľudí do šedivosti Slovenska akosi nezapadajú.Týto ľudia sa pohybujú v autách za viac ako 30.tisíc €.V baroch platia za drink“päťdesiatkou“so slovami „to je dobré“.Na kúpu košele si odskočia do New Yorku d.c.lietadlom alebo na večeru s milenkou do Viedne.O človeku ktorého som poznal z Bratislavy ako šikovného money-changer(veksláka)sa dozviem že bol zastrelený profesionálom pri výstupe zo svojho ferari .Slovensko ako som poznal sa zmenilo na nepoznanie.Najhorším poznaním však bolo,že tí ktorí sa mali zomknúť ,tí ktorí všetky tieto skupinky“správných“ľudí a politické elity dotujú svojou prácou a umom sa taktiež rozdelili.Ľudia ktorí mali to“šťastie“a nemusia“žobroniť“o zvýšenie platu pretože ten ktorý majú je tzv.(na Slovensku)nadštandartný sa akosi nevedia pozrieť okolo seba a nedokážu pochopiť ako niekto môže vyžiť s polovice toho čo majú oni.Všetci ktorí sa sťažujú na nizke platy sú pre nich neschopní a na stránkach rôznych diskusných fórach ich nazývajú“socky“.Títo“neschopáci“pracujú vo firmách a firmičkách za minimálnu mzdu(ostatné dostávajú na ruku),neuvedomujúc si o čo všetko prichádzajú.Spolupatričnosť vynikla hlavne v skupine zdravotníkov,keď lekári štrajkovali za zvýšenie platov a podpory sa im dostalo aj od zdravotných sestier a iného zdravotníckého personálu.V momente však,keď sa začali ozývať zdravotné sestry a prišlo na splnenie aj ich požiadavoksa spolupatričnosť lekárov vytratila do ďalekého neznáma.

Niečo podobné sa udialo aj v školstve.Každým dňom poznávania nových pomerov na Slovensku si uvedomujem stav do ktorého sa naše krásne Slovensko dostalo.Dane,odvody a platy v štátnej správe sa neustále zvyšujú a stále je menej a menej peňazí na všetko na čo sa tieto peniaze do štátnej pokladnice odvádzajú.Zadĺženosť štátu je stále vyššia.Nepredstaviteľné sumy peňazí sa strácajú v akejsi čiernej diere.Niet peňazí na školstvo,pretože vzdelanie nie je dôležité?Niet peňazí na zdravotníctvo,pretože zdravie nie je potrebné?Po zime sa tu opäť premieľajú otázky výtlkov na cestách všetkých tried.Situácia je katastrofálna a niekde sa objavila suma na opravu výtlkov .Vraj by bolo potreba miliardu € ale štát môže uvoľniť len 300.000.Táto suma bude stačiť tak akurát na platy počínajúc najvyšším menežmentom až po posledného šoféra či pracovníka s lopatou a na pár ton zmesí na opravu už celkom“zhuntovaných“ciest.To že na Slovensku sa dá ukradnúť úplne všetko som si uvedomil ,keď sa objavila správa o zmiznutí niekoľko ton cestovín a múky ktorá sa rozdávala sociálne odkázaným.Je možné že niečo také nemá vinníka a nikto nie je zodpovedný?Takýchto prípadov by sa dalo vymenovať nespočetne veľa ale nič by to nezmenilo na tom,že Slovensko spadlo v rebríčku korupcie na 62.miesto.I keď mám na Tansparency International vlastný názor predsa len toto umiestnenie niečo dokazuje.Aby som sa dostal aj k záveru týchto svojich možno trochu“neučesaných“myšlienok vrátim sa k základnej pointe.A tou je spolupatričnosť.

Vážení politici,kormidelníci reforiem,odvážní podnikatelia,sudcovia a advokáti,exekútori a iná exekutíva,skrátka slovenská smotánka.(p.Werich promiňte)Čo tak pozrieť sa na ľudí z výšav svojho postavenia,vďaka ktorým ste sa dostali tam kde ste.Čo tak zamyslieť sa nad vlastnou spolupatričnosťou s národom slovenským.Prestaňte mu kopať hrob svojim chovaním a nenažranosťou.Tento národ si zaslúži dôstojný život.