Kataclizma

V tej predchádzajúcej fikcii o úradníckom šimľovi na Úrade práce som možno dvihol adrenalín niektorým úradníkom na Úrade práce.My však máme na našom Slovensku oveľa viac úradov a ešte viac úradníkov o ktorých by sa dali písať romány.

Ďalším mojim veľmi obľúbeným úradom je Sociálna poisťovňa.Veď čo by sme si bez takejto inštitúcie počali.A hlavne my,čo sme si za predchádzajúce obdobie „zhumpľovali“zdravie až tak že to je na invalidný dôchodok.Ono by sa to dalo nazvať aj slovami niektorých ctených blogerov ktoré nazývajú také idivíduá ako sú invalidní dôchodcovia jednoduchým a veľmi zaužívaným názvom spojením českého eufemistického výrazu na tvrdú prácu „makat“s pridaním ruského prídomku a vznikne nám slovo „nemakačenko“Aby ste sa však dostali do kategórie „nemakačenkov“musíte zo zákona splniť veľa podmienok.

Ako to funguje,si človek ktorý nemá s tým osobnú skúsenosť ,asi ani nevie predstaviť.V prvom rade musíte si uhnať diagnózu ktorá ako tak  v tabuľke zaujíma miesto minimálne na 40%né zníženie pracovnej schopnosti.Niektorý si to vedia privodiť neviazaným životom,alkoholom a ostatnými drogami,prípadne následkom úrazu.Následné poškodenia zdravia sú také že len málokedy sa stane že by takto zhumpľovaný človek invalidný dôchodok nedostal.Niektorí majú to „šťastie“že sa u nich prejavia geneticky dané dispozície a poškodené zdravie nie je zapríčinené vlastnou nezodpovednosťou.

Ale chcem písať o administratívnej činnosti týkajúcej sa invalidného dôchodku.K žiadosti o invalidný  dôchodok musíte priložiť  okrem zdravotnej dokumentácie aj množstvo iných potvrdení ktorých zoznam vám dá pri prvom kontakte na Sociálnej poisťovni usmievavá p.úradníčka tak ako sa to stalo mne.

A začal sa kolotoč.Keďže som nemal to šťastie aby som pracoval celý život u jednoho zamestnávateľa a nie všetci zamestnávatelia si plnia svoje povinnosti tak ako sa má ,mal som trošku problém so všetkými potvrdeniami.Nakoniec som ich však vydoloval aj z bratislavských firiem,ktoré tvrdili:“to už je dávno“.

Zaujímavé bolo zháňanie potvrdenia o dobe evidencie na Úrade práce a s tým spojené potvrdenie o vyplatených sumách podpory v nezamestnanosti.Na úrade práce som potvrdenie o evidencii dostal.Pani v kancelárii mi však povedala že potvrdenie o vyplatených sumách mi nemôžu dať pretože úrad práce už podporu nevypláca.Samozrejme,že som s touto informáciou prišiel za paní za okienkom č.9 na Sociálnej poisťovni ktorá mi dávala zoznam dokumentov ktoré jej mám doniesť.Potvrdila túto informáciu a s úsmevom mi oznámila že toto potvrdenie mi  nemohol dať Úrad práce pretože podporu vypláca Sociálna poisťovňa.“Tak to je dobré“vykríkol som s nadšením pod dojmom,že nebudem musieť stáť na nejakom úrade hodinu v rade a čakať na vydanie potvrdenia.Pretože predsa nemôže nastať situácia aby úrad sám od seba požadoval potvrdenie.Toto moje nadšenie však pani za okienkom č.9 hneď zarazila a oznámila mi že toto potvrdenie sa vydáva pri okienku č.12 asi 4 metre od okienka č.9.Napadlo ma,že som narazil na úradníčku so zmyslom pre humor .Ale realita bola iná.Musel som sa presunúť do rady merajúcej 11 metrov a vystáť si ju .Šťastie sa však na mňa usmialo a potvrdenie mi vydali na počkanie.Spokojne som sa po hodine vystátej v rade pri okienku č.12 presunul k okienku č.9 a víťazoslávne som p.úradníčke predložil požadované potvrdenie.

Moja eufória z víťazstva však dlho netrvala,keď mi p.za okienkom č.9 oznámila že mi ešte chýba jedno potvrdenie.Nevedela mi však presne povedať od koho ho dostanem ale aspom mi poradila kde to mám skúsiť.Tak som skúšal.Telefonicky som sa spojil s inštitúciou v Bratislave,ktorá by vraj mala toto potvrdenie vydávať.“Napíšte si žiadosť a pošlite nám ju na náš úrad“oznámil mi ženský hlas v telefóne.Žiadosť som napísal a odoslal.Po dvoch týždňoch čakania som stratil trpezlivosť a zavolal som znovu do Bratislavy.“Vy to ešte nemáte?“znela otázka v telefóne.“Veď sme vám to 13.6.odoslali“Nie pani,nedostal som ešte nič“Odpovedal som síce príjemnému ale anonymnému hlasu v telefóne.Aké bolo moje prekvapenie,keď presne o tri dni ,21.6. som dostal požadované potvrdenie s dátumom vystavenia 19.6.(POROVNAJ DÁTUMY)Na tých dátumoch mi už ani tak moc nezáležalo,hlavne že som túžobne očakávaný „papier“dostal.To som však ešte nevedel,že po zhliadnutí tohoto“papiera mi p.úradníčka pri okienku č.9 oznámi:“Toto ale nie je potvrdenie ktoré potrebujete“S humorom mne vlastným som p.úradíčka pri okienku č.9 povedal:“Pani moja zlatá ale to potvrdenie ja nepotrebujem.To potrebujete vy,aby ste mi mohli priznať invalidný dôchodok“Nie celkom pekný pohľad ktorý na mňa p.úradníčka pri okienku č.9 vrhla ma odradil od ďaľšieho žartovania a tak som jej oznámil že si to potvrdenie zoženiem a donesiem.Na moje prekvapenie som to potvrdenie nezohnal ani v Bratislave ani v Košiciach ani v Bruseli ale len vo vzdialenosti štyroch zastávok MHD od okienka č.9.A tam čuduj sa svete,mi na počkanie potvrdenie vydali a celé to trvalo aj s cestou od okienka č.9 asi 1 hodinu.A asi by som to bol aj stihol doniesť ešte v ten deň k okienku č.9 ale bol piatok a vtedy sa vchod do Sociálnej poisťovne zatvára už o 14:00,tak ako aj v utorok a štvrtok.

Poďme však ďalej.V pondelok,dobre naladený,som znova „vyrazil do boja s okienkom č.9.“Nebudem to zbytočne naťahovať.Od p.úradníčky pri okienku č.9 som sa dozvedel že postupujem do ďalšieho „levelu“.A znova ten úžasný pocit víťazstva opantal celé moje človečenstvo.Nesmiete si však myslieť že som mal vyhraté.Ani zďaleka nie.Čakali ma ešte ďaľšie menšie či väčšie bitky a súboje s úradníckym šimľom.Už nie pri okienku č.9.Bol som predsa posunutý do ďaľšieho levelu a ten sa odohrával už v intimite kancelárie v ktorej p.úradníčka kontroluje počet,správnosť a relevantnosť donesených dokumentov,potvrdení,papierov a podobných,pre chod spoločnosti dôležitých papierov.

Pomaly ale isto som každý okamih očakával vznik“problému“a preto som sa dopredu v duchu ukľudňoval a posmeľoval:“Neboj sa,už keď si sa dostal takto ďaleko,už sa nemôže nič stať.“Zabudol som však,že som na Slovensku a vynaliezavosť slovenského úradníka je nepredstaviteľná a dlhoročnými skúsenosťami v práci od pomocných prác,prekladania papierov z jedného rohu stola na druhý roh stola,pri práci s klientom pri okienku(a to nemusí byť zrovna okienko č.9)až po prácu s klientom v kancelárii ja tak vycibrená a dokonalá že nemôže dôjsť k situácii aby sa nevyskytol problém.Nečakal som až tak dlho.Prišli sme k dokumentu ktorý mal potvrdzovať ukončenie povinnej školskej dochádzky.A problém bol „ako vyšitý.“V zozname dokumentov ktorý som dostal pri okienku č.9 bolo napísané:

-doklad o ukončení povinnej školskej dochádzky(potvrdenie školy alebo vysvedčenie z posledného ročníka.)

Po predložení vysvedčenia s deviatej triedy základnej školy mi p.úradníčka z kancelárie dôrazne oznámila:“Toto sa nedá uznať ako doklad o ukončení povinnej školskej dochádzky.Potrebujete potvrdenie zo školy kde ste povinnú školskú dochádzku ukončil.“Nechcel som,ale výraz mojej tváre sa zmenil na výraz nič nechápajúceho neandertálca ktorého postavili v 21.storočí pred  veľkoplošnú obrazovku na ktorej sa odohráva v priamom prenose pristátie kozmickej lode na cudzej planéte a človek sa tam stretáva s inteligentnými bytosťami.Nezmohol som sa na nič iné ako na otázku:“A vysvedčenie nestačí?“

Pomaly som sa spamätával zo šoku a dostával do reality,tak ma odpoveď p.úradníčky ani neprekvapila.“Nie vysvedčenie z 9.triedy nestačí,pretože v tom období sa mohlo končiť aj v 8.lebo v 9.ročníku.“Oznámila.Napriek mojej snahe vysvetliť p.úradníčke ,že keď predkladám vysvedčenie z 9.ročníka tak som nemohol končiť v 8.ročníku,mi p. úradníčka oznámila:“Ak nebudete mať potvrdenie o ukončení povinnej školskej dochádzky tak nemôžem ďalej konať“

Usmial som sa.Som doma,na Slovensku,na úrade,v kancelárii,pred úradníkom.Nie na Marse.Chvála ti p.úradníčka že si ma prebrala.“

Napriek tejto úvahe sa vo mne našla sila a sucho som p.úradníčke oznámil aby ma zaviedla za riaditeľom alebo aby mi ho zavolala,že sa chcem sťažovať.Po dvoch alebo troch telefonátoch,po nakuknutí do vedľajšej kancelárie mi p. úradníčka oznámila že p.riaditeľ je na služobnej ceste.“To nevadí“vravím.“Určite tu nenechal úrad bez niekoho kto by ho zastupoval.Zavolajte mi zástupcu,pretože ak od tadiaľto odídem,budem volať na ministerstvo „Tvrdohlavo som sa dožadoval stretnutia s nadriadeným.Keďže som začal strácať rozvahu a začalo ma opúšťať aj moje slušné vychovanie,objavil sa vo dverách člen SBS aby zistil čo to je za rámus a krik.Zaujímavé je že ten po 1.telefonáte zohnal aj zástupcu riaditeľa.Prišla za mnou pani ktorej som vysvetlil o čo sa jedná.Po trojminútovom rozhovore s p.úradníčkou z kancelárie za zavretými dverami mi p.zástupkyňa oznámila:“Nech sa páči ďalej.Nejak to vyriešime.Od tohoto okamihu sa začalo jednanie odvíjať celkom iným štýlom.Zrazu stačilo vysvedčenie z 9.ročníka.Dokonca pri probléme s potvrdením o dĺžke zamestnania u jedného zamestnávateľa ma p.úradnička z kancelárie utešovala slovami:“To nevadí že to potvrdenie nemáte.Veď ja si to vytiahnem s databázy.“

Tak a toto bola posledná indícia toho,že som na Slovensku,v slovenskom úrade a pred slovenským úradníkom.VŠETKO MÁME V DATABÁZE ale človiečik lietaj,zháňaj,rozčuluj sa.

Nech už som musel prekonať akékoľvek šoky pri stretnutiach so slovenským úradníkom,aj v tomto prípade platí známe:“Čo ma nezabije,to ma posilní“

Mňa posilnilo.A to je dobre.Nechystám sa vysťahovať ani zomrieť.Takže ma čaká ešte veľa stretnutí s úradmi.

Ak ste tento článok dočítali až do konca tak vedzte že to bol príbeh fiktívný a akákoľvek podobnosť s úradníkmi a inštitúciami na Slovensku je nie len náhodná ale aj málo pravdepodobná.

Alebo že by bola fikcia tá posledná veta?