Kataclizma

Bez ohľadu na to či je zdravotníctvo podfinancované alebo nie,znova všetko závisí od”človeka”.

V tomto príbehu je tým”človekom” lekár.Ten,ktorý skladal prísahu.V príbehu je tých“ľudí“viac ale všetci sa honosia titulom MUDr.

Hlavnou predstaviteľkou tohoto príbehu je mladá žena so zdravotnými problémami.

Už tretí krát navštívila obvodnú lekárku s bolesťami v krížoch.Po predchádzajúcej liečbe ktorá nepomohla ju p.doktorka poslala ortopédovi,ktorý skonštatoval,že z ortopedického hladiska je všetko v poriadku.Bolesti neustupovali,skôr naopak.Naviac začalo bolieť aj pod pravým rebrom.Po dvojtýždňových bolestiach naša mladá žena znovu navštívila svoju lekárku,ktorá už skoro nahnevane dávala najavo že si pacientka vymýšľa.Netrvalo dlho a prišiel deň”D”.Bolesti boli tak silné že hlavná hrdinka nášho príbehu sa odhodlala ísť na”Pohotovosť”.

A od tohoto bodu budem používať aj citácie z komunikácie lekárov a pacientky.Na pohotovosti samozrejme po vyšetrení pacientky skonštatoval lekár akútny zápal žlčníka ,podal pacientke liek na utíšenie bolesti,ktoré si vedia predstaviť len tí ktorí už problem so žlčníkom mali.Poslal ju na sonografické vyšetrenie.Lekár na sonografii celkom nahlas skonštatoval:”A na čo vás sem posielajú,keď vám dali injekciu proti bolesti.Čo ja tam teraz zistím?”V podstate mal pravdu ale prečo túto vec rieši s pacientkou,ktorá isto nedokáže na jeho otázku odpovedať.Keďže bola sobota,pacientka sa vrátila domov.Po odznení účinkov analgetík podaných na pohotovosti sa kolotoč bolesti znova roztočil.”Vydržím do pondelka”hovorí si mladá ubolená žena.V pondelok znova navštívi svoju obvodnú lekárku.Po predložení vyšetrenia z pohotovosti ju obvodná pošle na chirurgiu.Z chirurgie ju pošlú na sonografiu,na sonografii si ju objednajú o štyri dni,pretože majú veľa pacientov.Po štyroch útrpných dňoch,plných bolestí a strachu sa konečne mohla mladá žena postaviť do radu na sonografii.Nečakala dlho.V našom zdravotníctve je dvojhodinové čakanie”maličkosť”.

Vytúžený výsledok zo sonografie odniesla na chirurgiu.”Preboha,načo ste vy nešťastnica čakala.Veď tam mate 1cm kameň”.Nahnevane chirurg vyčítal pacientke jej slabú starostlivosť o vlastné zdravie.”Neviem pán doktor,veď už mesiac chodím po vyšetreniach a až teraz ma poslali na sono“.Bola streda.Mladá žena si po návrate domov pobalila veci a s doporučením na hospitalizáciu sa vybrala autobusom do najbližšej ,20 km vzdialenej nemocnice.V ambulancii chirurgického oddelenia,podotýkam tej istej ambulancie ktorú pacientka navštívila v sobotu ako Pohotovosť skonštatovali podľa krvných testov,vnútorný zápal pri ktorom sa operovať nedá a treba najskôr zápal preliečiť.Je stále streda a pacientka je prijatá na chirurgické oddelenie.

“Ahojte,tak ma prijali.Ležím na chirurgii.Nemôžu ma však operovať,pretože mám zápal”.Telefonuje mladá žena”svojim”domov.”Dobre zlatko,len sa drž.A zajtra zavolaj”.Znela odpoveď blízkych z domu.Na druhý deň sa blízky z domu nemohli dočkať telefonátu z nemocnice.Čakali a čakali a čakali…Stále nič.Nebojte sa vážení žiadna tragédia.I keď pravdepodobne len so šťastím.Príbuzní sa rozhodli zavolať do nemocnice sami,pretože mobil im nikto nedvíhal.”Pacientka je v poriadku,po operácii”dostali odpoveď od ošetrujúceho lekára.Trošku šokujúca správa ale priniesla všetkým doma úľavu.

Popoludní sa konečne v mobile ozval ubolený hlas mladej ženy po operácii.“Tak,už to mám za sebou“oznamuje svojim doma.“A ako ti je?“Znela oblikátna otázka.“A ako mi má byť,keď som po operácii?Všetko ma bolí“.Znie unavený hlas.“Dobre zlatíčko,odpočiň si“.Doporučujú príbuzní….

Tento príbeh zďaleka nekončí.Mordovanie mladej ženy z nášho príbehu,bolesťou a strachom,zapríčinené možno necitlivosťou alebo diletantstvom“ľudí“lekárov má pokračovanie.